von Lecstein - medzinárodne chránená chovateľská stanica pražského krysaříka

...c´est la vie...

08.11.2011, 12:55, Ľubica Janigová

...veľmi by som chcela byť za racionálnu...

...ale nejako mi to neide...

...keď sa pred dvoma mesiacmi moja Aurora o dva mesiace skôr, ako mala termín, rozhárala a nebol už veľmi čas oslovovať majiteľov vhodných krycích psov, rozhodla som sa , že skúsim kryť naším Faunom z VP a to aj preto, že niekedy sú najlepšími riešeniami tie najjednoduchšie...a keďže jej matka, Frída Spero meliora , Fauna pri najmenšom pokuse o kontakt tvrdo odmietala, skúsila som s ňou spojiť Fauna skrz dcéru...keby som vedela čítať zo znamení, keď ho Frída odmietla,  asi by som to nerobila...

Krytie bolo bezproblémové, dokonca to zvládli sami, čo nie je pre už staršieho Fauna až tak typické a malú pomoc trochu potrebuje...kryla som ním aj s vedomím, že to budú možno aj jedny z posledných šteniatok po ňom...

...v očakávaní som hľadela na rastúce bruško a číslo na váhe našej Aurory. Sono ukázalo jedno šteniatko a ja som dúfala, že sa stav spred niečo vyše roka nezopakuje a pôrod bude spontánny. Nebol...ba celé to prebiehalo ešte horšie...po odtečení plodových vôd úplne prestali kontrakcie maternice a plod ostal v rohu maternice, vôbec nevstúpil do pôrodných ciest. Rezultát : cisársky rez

...temer som v ambulancii , keď som ju videla so zošitým bruškom, ešte spiacu, skolabovala...viem prečo...náhle mi tá situácia pripomenula podobne zošitú Frídu, ktorá sa už neprebrala...

...prišiel na svet prekrásny psík s váhou 106 g, ani veľký , ani malý, čierny s pálením, deleným hrudným znakom, bez fontanely, bielych škvŕn, bez zálomku...a naviac mal tak formované pálenie na hlavičke , ako sa to mne veľmi páči...v kútiku duše som dúfala, že ak poberie formát svojich predkov, predovšetkým Atillu z VP a Bucefala z VP, vychovám si z neho nového krycieho psa po našom Faunovi...

...žiaľ, už sa mi to nepodarí...napriek tomu, že prvé dva dni vyzeral v pohode, pekne pil  a Aurora, napriek tomu, že sa vraví, že feny po cisárskom reze zvyknú šteniatka občas odmietnuť, ona sa  starala ešte v polospánku, keď som ho k nej priložila...tretí deň ráno, dnes, bol čudný, bez svalového tonusu, nechcel sa prisať, nariekal...na dvakrát som ho ešte nakŕmila, aj váha ukázala, že sa do bruška mliečko dostalo...ale sily , či vôľa žiť , ho opúšťali rýchlejšie, ako som čakala...na tretie kŕmenie som nedostala šancu

Rodina sa na mňa hnevá...pred časom som sľúbila, že už nebudem zachraňovať žiadne šteňa, aby som predišla následnému smútku, skúsená pani chovateľka mi napísala, že strata sacieho reflexu je problém už sám osebe a úhyn je súčasť prirodzeného výberu v prírode...že by mohlo byť aj horšie...ale  ja pozerám do Auroriných očí a ona striedavo na moje ruky a späť na mňa s nemou otázkou : ,, Kde ho máš?,,

...snažím sa byť racionálna... ale puká mi srdce...

...čas zahojí aj túto ranu, ako mnoho ďalších a je už  zbytočné sa pýtať : ,, Prečo sa to stalo ? ,,

...len ja si pre seba vyslovujem rozhodnutie, že Auroru už kryť nebudem...treba čítať zo znamení a mne asi nie je súdené v línii po našej Fríde zdravé šteniatko odchovať...