...aj to sa stáva...
10.02.2015, 07:17, Ľubica Janigová
...a kto tvrdí, že mu v chove všetko vyšlo, klame...
Tak nie. Tohoročné ,, uzávierkové,, šteniatka mať nebudeme. Prvé tri mesiace, keď väčšinu môjho času zaberá kompletizácia účtovnej uzávierky, nijaké veľké akcie mimo domov neplánujem. Preto som sa rozhodla, že koncom roka 2014 nakryjem svoju dlhosrstú Bonnie a užijem si zasa jeden skoro jarný vrh. Neužijem...situácia sa vyvinula inak. Ale poporiadku... Na krytie som vybrala psíka so,, starou krvou,, krásneho a typového krysaříčka Erika od Hradu Bradlec a s podporou optimálnej hladiny progesterónu som sa vybrala na krytie kúsok od Prahy. Prospech z tej akcie mal aj môj syn Janko, novopečený vodič, ktorého jazdenie po Prahe zocelilo v praxi. Neuveriteľne rýchle krytie, niet nad ,,starých praktikov,, , evidentne dobre spočítané dni a na môj vkus až pridlhé ,, zviazanie milencov,, dávali nádej, že všetko bude, ako má byť. Spočiatku naozaj bolo, alebo sa aspoň zdalo. Bonnie bola kľudnejšia, prítulnejšia, neprovokovala svojho verného parťáka na zločinecké akcie, Ewana. Keď sa blížil koniec prvej tretiny gravidity, začala Bonnie ráno, hoci potravu prijímala s veľkou chuťou, po nakŕmení zvracať. Vravím si, nič sa nedeje, stav, ktorý u našich sučiek poznáme a rýchle sa upraví. Keď ale Bonnie o ďalšie dva dni len neochotne vyliezla z pelecha, začal vo mne hlodať ,,červíček podozrenia“, že všetko s ,,kostolným poriadkom“ asi nebude. Nebolo. Nameraná teplota 40°C ma postavila do pozoru a napriek neskorej nočnej hodine a predsviatočnému dňu nasledovalo vyšetrenie na novej veterinárnej klinike v krajskom meste. Záver: gravidita : áno, príčina problémov: ??? . Nasledovali ATB a Vianočné sviatky. Keď ale na Štefana napriek ATB horúčka nepoľavila a Bonnie, napriek chuti do jedla, úporne zvracala, sviatok-nesviatok, urobili sme si ,,výlet“ do Brna. Šla som s tým, že Bonnie čaká šteniatka. Slová vyšetrujúceho lekára po prvom dotyku usg-sondy s brušnou stenou: ,, Tu se ale o graviditě nebavíme. Tu se bavíme o pyometře,“ boli pre mňa síce desivé, ale skryto, napriek tvrdeniu rodiny, že je to zasa len môj precitlivelý planý poplach, predpokladané. Tak nasledovalo rozhodnutie, liečiť chirurgicky a úplne stratiť nádej na šteniatka od tejto fenky v budúcnosti, alebo konzervatívne, s rizikom vedľajších účinkov podávaných preparátov, nutnosťou pri ďalšom háraní znova kryť a výsledkom 75:25 , že sa terapia aj nemusí podariť. Hoci už sama rozhodnutá, vypočula som si názory rodinných príslušníkov. Skúsime to konzervatívne...najskôr dve injekcie na otvorenie krčka maternice a potom dvakrát denne opakovane injekcie na vypudenie jej obsahu. Bonnie znášala slintanie, zvracanie a všetky ostatné vedľajšie účinky tých preparátov statočne, nenadávala, neprotestovala...opakované kontroly ukázali dobrú perspektívu a slová na záver : ,, Za mňe vyléčeno! “ mi zazneli ako rajská hudba...pri ďalšom háraní sa o jej šteniatka pokúsime zasa, aj z terapeutických dôvodov, aby sme jej zdravie udržali. Uzávierkové šteniatka sa síce nekonali, ale naša svorka sa aj tak, neočakávane, rozrástla...ale to je už iný januárový príbeh.