Abeceda jedného pôrodu, alebo...
18.03.2014, 10:44, Ľubica Janigová
...keď si očistnú sprchu človek pamätá na dlhý čas...
Keď som sa koncom minulého roka rozhodovala, či sa mám pokúsiť odchovať ďalší vrh pražského krysaříka, napriek marazmu, ktorý okolo chovu psov v poslednom období zažívame, keď zvieratá sú množené v krutých podmienkach, hlava-nehlava , pre vidinu bezprácneho obohatenia sa množiteľov psov bez PP, bolo napokon, napriek všetkému, moje rozhodnutie kladné.
Skončiť s chovom , na to je vždy dosť času.
Moje chovné sučky sa, ako som už kdesi napísala, správajú ako dievčatá na internáte, keď pri dlhodobom spoločnom živote sa im hormonálne cykly zladili tak, že celá skupina 7 zvierat je schopná odhárať behom mesiaca. A aby toho nebolo málo, naplánovali si to tie moje potvory práve na sviatočné dni konca roka 2013. Požiadala som teda o krycie listy na vybrané sučky a modlila sa, aby práve u tých vybraných nevyšlo krytie na vianočné dni. Vianoce to síce neboli, ale bol to prelom rokov 2013/2014. Tak som naplánovala dve cesty do Prahy a jednu do severných Čiech. Obe pražské akcie sa ukázali ako neúspešné, jedna sučka pre svoj panenský odpor , alebo moje zlé počty, nebola nakrytá vôbec, v jej prípade som zrejme nevhodne určila termín krytia , druhá pražská misia bola síce úspešná a zvieratá si spontánne sadli aj pri krytí, žiaľ k zabreznutiu nedošlo. Možno nabudúce...
Celé to snaženie vyvrcholilo výletom do Rýmařova v severných Čechách s našou najmladšou a najkrehkejšou sučkou, Fredericou.
S jej použitím v chove som dlho váhala. Frederica je sučka s hmotnosťou máličko cez 2 kg pri výške 22cm.Aj preto som pri jesennom ošetrení chrupu požiadala aj o zhodnotenie kostného podkladu panvy, jej priestornosti a prípadných odchýliek, ktoré by mohli byť prekážkou úspešného priebehu možného pôrodu. Svoje zvieratá z etických dôvodov chovom netýram, ak by sa preukázalo, že sučka je odsúdená na možný cisárky rez, radšej by som jej
/ ani pre svoje potešenie / šteniatka nedopriala. Keďže hodnotenie bolo uspokojivé a žiadne odchýlky sa nezistili, rozhodla som sa ju, skoro trojročnú nakryť. Krycieho psa som vyberala veľmi dlho. Aj preto, lebo som mala na neho zvlášť vysoké nároky. Predovšetkým , musel to byť pes s plným PP, t.j. taký, v ktorého rodokmeni nie sú prítomné zvieratá bez pôvodu, s neznámymi predkami. Potom , musel byť dostatočne sebavedomý ako krycí pes. To preto, že Frederica je v cudzom prostredí na iné zvieratá dosť vysadená a hoci hormóny vravia jedno, nátura koná druhé...ďalej som si veľmi priala dostať do PP možného budúceho vrhu psa, ktorý je nositeľom farby hnedej s pálením. To preto, že nemám rada tú produkciu farebných krysaříkov za každú cenu, radšej si počkám na ten malý zázrak, keď dvaja čierni rodičia privedú na svet farebné , v tomto prípade hnedopálené šteňa. A ja som veľmi trpezlivá...Okrem tej možnej farby som hľadala psa, ktorý odovzdáva svojim potomkom krásne hlavy, jednu takú krásnu hlavu na krku Aurory von Lecstein, doma mám...ďalšou podmienkou pri výbere psa bola sila kostry a nasadenie chvosta, ktoré u Frederiky nie je ideálne. A hoci práve psovi, ktorého som napokon pre Fredericu vybrala , bolo ,, príliš vysoké nesenie chvosta ,, na jednej výstave vytknuté / k môjmu veľkému začudovaniu, veď ako inak nesie sebavedomý dominantný pes chvost v prítomnosti iného psa v kruhu , potenciálneho soka, len veľmi veľmi vysoko! / Uhádli ste psa? Áno, voľba padla na Bastiena Black JONGAL. Krytie krátko po Novom roku prebehlo vo veľmi príjemnej ľudskej atmosfére. Ako som predpokladala, Frederica, ktorá sa doma tlačila predmetnou časťou tela na klietku, kde dočasne pobývali naši trpitelia, Faun a Ewan, v cudzom prostredí sa na nádejného otca svojho prvého vrhu zubila. S drobnou pomocou a čumáčkom pri mojich ústach, ktoré ju chválili a chlácholili súčasne , sa krytie podarilo.
Obdobie začiatku roka je pre mňa obdobím vysokého pracovného nasadenia, dane nepočkajú...možno aj preto čas tak rýchlo ubehol, ani som nestihla poriadne zaregistrovať a 27.deň možnej gravidity som Fredericu zobrala na vyšetrenie ultrazvukom. A hoci pán doktor nechcel špecifikovať počet plodov, stačil mi jediný pohľad na monitor a bolo mi jasné, že v brušku sa uhniezdili tri plody, jeden vľavo a dva v pravom rohu maternice. Až týmto vyšetrením som úplne prijala fakt, že v marci sa v našej chovateľskej stanici, ak všetko dobre pôjde, narodia ďalšie šteniatka...Frederica je od prírody nežravec. Preto nastal čas podstrojovania a vymýšľania dobrôt...skončili sme napokon až pri BARF-e, jednoducho surové mäso chutilo skrz matku tým malým šelmám v jej brušku najviac. Váha pomaly, pomaly stúpala , ale na tak útlu budúcu maminu bola primeraná. Ešte jednu vec som v čase potvrdenia gravidity urobila. Začala som Frederice podávať homeopatiká, podobne ako pred rokom a pol Barborke. Homeopatiu niekto nazýva aj bielou mágiou a skeptici tvrdia, že jej úspešné použitie u zvierat nie je dôkazom jej účinku, ale dôkazom placebo-efektu, prenášaného z človeka, ktorý ju zvieraťu podáva práve na to zviera. Jednoducho, ak človek verí v jej účinok a podáva ju zvieraťu, účinok sa prenesie na zviera a dostaví sa...sila pozitívnej myšlienky. Nuž nech už je to akokoľvek, musela som to v prípade Frederiky skúsiť s ohľadom na celkovú jej konštitúciu a veľkosť.
Medzi vypĺňaním daňových priznaní a ďalších elektronických podaní som preklikávala na stránku plemena rodézsky ridgeback, kde je pre chovateľov zverejnený a prístupný kalendár gravidity. Ako pribúdali dni a bruško sa plnilo a guľatilo, chystala som tie prepotrebné drobnosti...keď kalendár 58. deň hlásil: fena môže začať rodiť každým dňom ...už som si neželala nič iné...len to mať za sebou. V pondelok, 10.03. Frederica ráno odmietala nachystaný pokrm, ležala, driemala, ale bola pokojná...okolo obeda zaliezla do pelechu. Za pôrodnicu som tentoraz vybrala najteplejšiu miestnosť v dome, kúpeľňu. Na rozdiel od zvyšku domu, kde dodržujeme studený odchov, tam už tradične kúrime na 27 °C, veď kto sa rád špacíruje s holým, viete čím, v chlade....všetko bolo pripravené, veľký paplón, aby bolo do čoho hrabať, plachty, utierky...to sa vrátila mužská časť našej rodiny a na moje oznámenie: ,, Budeme rodiť...“ , reagovali iba : ,, Tak to si pozrieme. Tá ťa bude naťahovať ešte dva dni...“ Ale ja som vedela, že šteniatka v brušku už viac neostanú. Nebola som síce prítomnosťou divákov nadšená, ale čo mi ostávalo. Moja stará mama zvykli vravieť : ,, Čím vyše opichačí, tým meňjej pšena...“, čo v preklade značilo, že čím viac ľudí je pri niektorých činnostiach prítomných, tým horší je výsledok...spoľahla som ale na priebeh pôrodu a divákov nevyháňala. A ani nebolo treba...vyhnali sa sami.
Frederica sa rozhodla, že žiaden paplón, hoci mäkký, duté vlákno , nie je dosť dobrý na to, aby na ňom jej dietky uzreli svetlo sveta. Napokon som pochopila, že pôrod absolvujem pokrčená v tureckom sede a malí psíci sa narodia v mojom lone...Frederica, hrabajúc a vrtiac sa, stále viac naznačovala, že pôrod prvého šteniatka je blízko. Prišiel moment, na ktorý som čakala, ako tá hus na klas, keď sa na opačnom konci , ako bola Frederikina hlava, objavila tá bublina, v ktorej trčala nožička...ale to už tí naši opichači mužského pohlavia nezvládli a pobrali sa preč, k mojej veľkej, preveľkej radosti...prišla ešte jedna kontrakcia a prvé šteniatko bolo na svete. Psíček, váha 102g. O chvíľu po ňom opustila telo sučky aj prvá placenta. To , čo nasledovalo, som ešte pri žiadnej svojej rodiacej sučke nezažila. Ten kúsok krvavého orgánu som, ako obvykle, hneď nelikvidovala a nechala vedľa Frederiky, zvyknutá na to, že moje sučky sa doteraz vždy naň vrhli a v okamihu ho zhltli... ale Frederica...no veď ona je dáma a dámy pokrmy nehltajú...rozhodla sa, že si ten prídel tak prepotrebných hormónov patrične vychutná a začala placentu pojedať... po kúskoch...a to už bolo priveľa aj na celkom odolný žalúdok mojej, inak skúsenej pôrodnej asistentky, dcéry Natálky...nie, to už nezvládla... :o)
Tak sme postupne privítali na svet druhého psíka, 90g a tretiu sučku, 80 g. Po skúsenosti s prvou placentou som už druhú radšej odstránila hneď...pri tretej však už Frederica stratila trpezlivosť a pupočnú šnúru prehryzla príliš skoro, placenta sa neporodila. Nuž sme zašli na injekciu a o pár minút bolo všetko v najlepšom poriadku. Mamina spokojná, šteniatka nádherné, plne vyvinuté, bez zjavných vád ...takto rodiť zakaždým...to môže byť prianím každého chovateľa, ak sa dá povedať, že pôrod je krásny, tak tento bol priam jedinečný...a nech už to bolo spojené s homeopatiou, bielou mágiou, silou pozitívnych myšlienok alebo čímkoľvek iným je dôležité, že zviera štandardnej veľkosti a váhy je schopné zabreznúť, vynosiť nie práve málopočetný vrh a tento bez väčších problémov aj úspešne priviesť na svet :o) Potom nasledovala už len tá očistná, nervyuvolňujúca sprcha...