22.09.2013 - KVP Bartošova Lehôtka
06.12.2013, 14:19, Ľubica Janigová
Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.
J.W.von Goethe.
Nie, nezaspali sme na vavrínoch Barborkinho úspešného návratu do výstavných kruhov v SK aj CZ, že sme tak dlho neaktualizovali. To len život nám niekedy pripravuje skúšky , ľahšie, ťažšie...teraz to ale všetkým pravidelným aj nepravidelným čitateľom trošku vynahradíme...ale k veci, teda ku klubovej výstave v Bartošovej Lehôtke. Výstava síce bez CAJC a CAC, ale zato s avízom účasti mne neznámeho posudzovateľa, ktorého predchádzali veľmi dobré chýry, takže účasť na klubovke, ako inak, povinná.....Najskôr som prihlásila iba Barborku, pretože snaha presvedčiť druhého , prípadne ďalšieho psovoda pre prípad úspechu nebývalého a neočakávaného, zostala predo dverami izieb mojich detí a úspechom korunovaná nebola. A jednu, Barborku, by som zvládla aj sama...
Keď sa však v emailoch objavila správa organizátorov, že v riadnej uzávierke je celkom prihlásených ,, iba 46,, zvierat a uzávierka je predĺžená , tú tichú výzvu som nemohla nechať bez odozvy! Tak šup-šup , dohlásila som ešte Ewana a Celine, že ak sa zadarí, posunú sa zasa ďalej v ,,zbere,, čakateľstiev na klubové tituly. To celé s rizikom, ak sa zadarí naozaj, som bez handlerov a bez zásahu do boja o niektoré klubové výstavné pocty.
Cestu cez Kremnické Bane máme už odskúšanú, je to samá zákruta, tak psy preventívne ráno nekŕmim. Bez újmy sme minuli odbočku k detskej ozdravovni , kde som mala ako dieťa absolvovať vykrmovaciu kúru, keďže som sa svojej mame zdala podvyživená. Nikdy nezabudnem, ako som, uvidiac zamrežované okná tej ,,liečebne,, a deti za bieleho dňa v pyžamách, s vystrihanými hlavami , sediace na parapetoch s nožičkami spustenými pomedzi mreže, vložila do odporu proti tomu pobytu celú váhu svojej 25 kilovej desaťročnej osobnosti. To leto ma poslali radšej do pionierskeho tábora...:o)
Odbočku k motorestu Zlatý strom sme tentoraz neprebehli , hoci aj neobvyklý nedeľný termín výstavy bol v tom rannom zhone mätúci. Nezmýlila som sa ? Ranná kávička, čo nasledovala, dobre padla a ja som márne vyzerala pána rozhodcu s bradou ako Krakonoš. Neprišiel. Vážne zdravotné problémy. Jeho funkciu so cťou prevzal náhradník...
Výstavu som si , ako klubovku obvykle, užila a to v plnom význame toho slova. So smiechom, miestami až nemiestnym , v debatách s priateľmi, čas rýchlo utekal. Predvedenie sa priblížilo a prišiel aj ten úspech ...Keď som ale zistila, že v kruhu o BOB-a by som mala zvládnuť naraz tri zvieratá, vzdala som to...kývnuc rukou nad manželom, ktorý tiež sa dobre baviac , v poslednej chvíli postrehol, že by bolo treba pomôcť mi predviesť psov...vzala som do kruhu tú, ktorej som účasť na tejto výstave prvotne určila...moju veteránku Barborku. A ešte raz sa Barborka v kruhu prešla , jediná v záverečnej súťaži o najlepšieho veterána. Čo ma zvlášť potešilo bol potlesk divákov, ktorý ju v kruhu sprevádzal ...aj ja som jej tlieskala a ona tým svojím chvostíkom vrtela o to viac. .. Tleskejte, ona má to ráda ... Nasledovala ešte fotka do archívov, mimochodom, spolu s fotkami ostatných úspešných psov a ich majiteľov, dodnes nikde nezverejnená. :o(
Myslím, ba som presvedčená, že ukazovať na výstavách mladé zvieratá v plnej kondícii je pekné a väčšinou predzvesť úspechu.
Ale ku každému plemenu bez výhrad patria aj veteráni a ukázať na výstavách práve tých,
v slušnej kondícii, je na jednej strane prestížou / chválou / každého majiteľa a chovateľa, ktorý ich v tej kondícii udrží, na druhej strane bonusom pre prezentáciu plemena ako takého, jeho odolnosti, životaschopnosti, zdravia ... Tak si dovolím parafrázovať velikána z anotácie tohto článku... Krásne mladé psy sú hračkou prírody, ale krásny starý pes je umelecké dielo starostlivého človeka.