von Lecstein - medzinárodne chránená chovateľská stanica pražského krysaříka

07.09.2013 - Moravskoslezská národná výstava psov Brno

10.09.2013, 20:26, Ľubica Janigová

Účasť na tejto výstave skoro povinná, ale nepredbiehajme...

               Človek sa niekedy dostane do víru udalostí bez toho, že by ku novovzniknutej situácii, ktorá ovplyvní ďalší beh života, akokoľvek sám prispel. To isté sa stalo pred časom, keď som pod vplyvom cudzích rozhodnutí uznala za vhodné, stať sa členkou zahraničného, t.j. českého klubu, zastrešujúceho plemeno pražský krysařík.
               Podobne, ako v našom KCHMPP SR , aj český klub usporadúva dlhodobú súťaž o titul Klubový šampión , ktorého priznanie psíkovi je podmienené okrem iného aj členstvom majiteľa psa v klube. A hádajte, keď už to život tak zariadil, čo som urobila ako prvé, po tej svojej prihláške? Z roztopaše, ak chcete pošetilosti, som sadla za PC a prezrela podmienky priznania tohto titulu zvieraťu. Vedela som, že moja Barborka z Júlinčina chovu , jedna z najúspešnejších sučiek pražského krysaříka , má veľkú šancu ho získať. Hoci sme v posledných rokoch výstavy v jej prípade zanedbávali a vystavovali mladších členov našej svorky, na vrchole svojej výstavnej kariéry bola práve ona v rokoch 2006-2010 na výstavách v SR a ČR tridsaťkrát oznámkovaná rôznymi posudzovateľmi známkou V1 s titulom CAJC či CAC , deväťkrát bola ocenená titulom BOB a získala okrem titulu Národný víťaz SK aj rovnaký titul v Českej republike. A ako som sa dozvedela z webu českého klubu, práve ten bol jednou z nutných podmienok pre získanie práva na titul prestížny, KLUBOVÝ ŠAMPIÓN KPPPK.
            Nasledoval krok druhý, vytlačila som si tabuľku , na ktorej bolo treba vypísať prehľad absolvovaných výstav a zodpovedajúce body za ne, pričom sučka musela dosiahnuť súčet 200. Tak som sa do toho pustila... ale chyba lávky. Po spočítaní bodov sa moja kalkulačka zastavila na čísle, no hádajte...193. Lenže : ,,Komu česť, tomu česť...somárovi trúba.“ To som predsa mojej Barborke

/ alebo sebe ? / nemohla urobiť, byť tak blízko prestížneho titulu a nepokúsiť sa ho dosiahnuť?
           Roky sa zastaviť nedajú a vystaviť Barborku bolo možné už len v triede veteránov. Skúšku na Barborkin návrat sme absolvovali v lete v Bratislave. Prvá česká výstava, na ktorú padla voľba , bola Moravskoslezská národná výstava v Brne. Tak sme prihlásili Barborku do triedy veteránov a malú Biancu do triedy šampiónov a šli...
           V relatívnej pohode sme absolvovali cestu, našli výstavný kruh č. 12, balóniky vysoko nad hlavami ľudí tentoraz organizátori nepoužili, tak sme chvíľu blúdili. Halu prehrievalo neskoroletné slnko, našťastie sa tiene postupne predĺžili. Čakanie sme si krátili okukovaním stánkov s petpotrebami a občerstvením. Márne sme hľadali pštrosie špeciality ( kde sme ich nakoniec našli, o tom neskôr). ,,Sicnu sme hodili a vzorek vzali“ pri stánku s kávou, napodiv veľké latte macchiato s penou, že by udržala päťkorunu len za 45,-Kč, t.j. cca 1,8 EUR. Tak neviem, či na cenotvorbu má vplyv národná mena či skôr mentalita. / Vysvetlenie v článku o výstave v Bratislave /.

           A už bolo treba nastúpiť do kruhu. V triedach som obe zvieratá predviedla ja. Chvíľami som sa cítila ako malá morská víla...nie, že by som bola tak mladá a krásna, to len pri každom kroku som mala pocit, že sa mi do päty zabodáva tisíc špendlíkov. Do vyšetrenia, na ktoré ma objednali o mesiac, mi lekár odporučil pokoj a paradoxne nosiť vyššie podpätky, aby sa päta nezaťažovala. Bože, ako som závidela vystavujúcim všetky tie balerínky, sandále, šlapky...no odchodila som to a asi vďaka adrenalínu, ako to dopadne, tú chvíľu v kruhu ani nekrívala. Obe sučky uspeli nad očakávanie, zvlášť ma teší, že ľahká Barborkina diéta, ktorá musela po kritike jej blahobytnej kondície v Bratislave prísť, bola prospešná a váha sa dostala na hodnotu  2700 g, čo pán rozhodca ocenil aj v posudku.             Chystali sme sa k odchodu s pocitom dobre vykonanej práce. Ale pri zápise výsledkov do PP nás pani upozornila, že nemáme poznačené priznané tituly v posudkoch a máme si dohliadnuť aj na to, aby ich zapísali  na kópie posudkových listov. Tak sme sa ku kruhu museli vrátiť a potom ešte raz, keď sme si boli ozrejmiť možnosť účasti v záverečných súťažiach, konkrétne súťaži o najlepšieho veterána, ktorú avízoval modrý papierik za BOV/ ani nie obvyklá kartička podobná napr. kartičke CAC či BOB, / . Ešte stále trochu tápam v tom, ktoré záverečné súťaže je NON FCI plemenám prípustné absolvovať a ktoré nie. Aspoň ...na Slovensku je to tak.

           Polhodinka do ,,záverečiek,, ubehla rýchlo a už sme nastupovali s Barborkou do kruhu. Na veľkú dcérinu radosť nasledovala prehliadka veteránov hneď po juniorhandlingu. Plemená zoradili podľa veľkosti a bolo dojemné počúvať pani s jazvečíkom, že ona to robí už len preto, aby sa jej 13 ročný psík prešiel, že je to možno posledný raz...pri tých slovách ma až mrazilo.... Prešli sme sa teda spoločne s Barborkou , vybraní boli najkrajší...v tomto prípade , myslím, je jedno, ktoré plemená. Ocenenie si zaslúžia všetci majitelia, ktorí sú ochotní svoje zviera do vysokého veku udržať v takej závideniahodnej kondícii. Keď sme ale z kruhu vychádzali, povedala majiteľka tiež veterána smerom ku mne slová, ktoré si dovolím citovať...,, A to těm našim starouškům, co přímo nevyhráli, nedají ani malou upomínku, jako třeba nějakou plaketku...? A ja, že nie, že za Best of veteran
/ BOV/ je cenou ten prúžok modrého papiera, priložený k posudku /aspoň tak ma informovali vo výstavnej kancelárii/.
           Cesta späť ubiehala. Ja plná dojmov, dcéra spokojná, že stihne večer rande, manžel tiež spokojný...a potom sme si po hodine jazdy všimli pri ceste reklamu : SLAVNOSTI VÍNA UHERSKÉ HRADIŠTĚ. A to sme si nemohli nechať ujsť! A dobre sme urobili...úžasná nálada, nie, nebolo to len všade ponúkaným burčiakom, mladé ženy a muži v krojoch, kyjovský som poznala, prútené výrobky, keramika, krbále, frgály, syrové špeciality, spev a........... stánok so pštrosími špecialitami, ktorý sme v Brne márne hľadali...a že sme špecialitám neodolali ! Chvíľu sme sa zdržali a  pokračovali domov.

           Večer som padla do postele s vedomím, že po nachodených kilometroch ma moja Achillova päta ráno asi potrápi , ale čo...úloha splnená, 8 pripísaných bodov za V1 BOV znamenalo pre Barborku súčet 201 bodov a teda aj dosiahnutie na titul z najvyšších.  Prečo? Z úcty k pani chovateľke, pre vlastné potešenie, do štatistík. A čo má z toho Barborka ? Nič. Ona si to ale zaslúži, pre lásku k človeku , pre oddanosť, ktorú neustále prejavuje, pre empatiu, pre jej psie oči...