V decemberi 2016 ...
...som Kassandre von Lecstein uviazala veeeľkú červenú mašľu, ako svojmu predčasnému vianočnému darčeku! Žiaľ, keď som tento svoj počin išla zvečniť, ostal mi gombíček spúšte fotoaparátu prilepený na ukazováčku, strunka vyšprngla neviem kam a fotoaparát sa porúčal...nič to, bola nepopísateľne pôvabná a keďže je darčekom pre mňa, nemám o jej osud, strach. 
Podobne do krásy rastie aj brat, Kristopher von Lecstein, neďaleko od nás, hýčkaný, malý šľachtic...
Ozvali sa mi aj majitelia psíka, Hektor von Lecstein, keď chcete v originále: Спасибо Вам за нашу радость, нашего Гекушу! Gek! Gekuša ! Naviac, ako tak pozerám na fotografie, moje chovateľské ego sa ľahúčko nadúva pýchou! Krásny pražský krysařík ,,made in Slovakia,, žije v Санкт-Петербургe! 
Všetkým ľuďom dobrej vôle prajem, spolu s rodinou a celou našou svorkou, krásne Vianoce a šťastný Nový rok!
PF 2017
November u nás
... prší nám tu, do krásnych dní, s našimi šteniatkami, Kristopherom a Kassandrou...ale nám to nevadí...prší a oni rastú, ako huby po daždi, malinké pri narodení, priberajú pod maminým dozorom... maličké...ako skutočné krysaříky byť majú...a ja urobím všetko preto, aby sa tieto krysaříky z chovu pražského krysaříka s rodokmeňom FCI /PP FCI/ nestratili...ak genetika dovolí...
Október u nás...
krásny mesiac, keď sa splní ďalších chovateľský sen, vrh K...keď pošta doručí, čo nečakáte, ale o to viac Vás to poteší...prišiel ,,mäkký" list, prišiel do schránky, teda žiaden podpis, žiadna doporučená zásielka...a prišla mi táto milá pozornosť klubu / viď foto/ , klubová taška s logom, ktoré podľa a v zmysle mojich ,,kecov" o kráse, poctivosti a radosti, ktorá je s chovom psov s PP spojená, citujem ...
Jún 2013 - Chováme so srdcom...
...aj tak by sa dal charakterizovať hlavný motív nového loga nášho materského Klubu chovateľov málopočetných plemien psov, ktoré si členovia hlasovaním vybrali zo siedmich predložených návrhov. Napĺňa ma radosťou a je mi veľkou cťou, že z návrhov bolo vybrané práve to, ktoré podľa zadania klubu
/ kruhový tvar, názov klubu, strešné organizácie , SKJ, UKK , Slovenská republika/ a mojej podmienky / máme v klube veľa plemien, preto pes iba ako symbol, nie konkrétne plemeno a pripomienka :
,, Nezabudni...chováme so srdcom ." / vytvoril môj syn. Dúfam, že sa dostane do povedomia a žiaden z členov klubu sa tejto myšlienke nespreneverí, lebo :
- Zbohom,- povedala líška. - Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
...
- Ľudia zabudli na túto pravdu, - povedala líška. - Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš...
Antoine de Saint-Exupéry : Malý princ
... psy dávajú človeku celé svoje srdce...tak si z toho človečieho zaslúžia aspoň kúsok...
......v zmysle tejto vznešenej myšlienky navrhol logo môj syn, aby bol tento návrh odsúhlasený členmi klubu a odvtedy sa používa na všetkých našich propagačných predmetoch KCHMPP!
A ešte niečo nám pošta doručila, čo sme nepýtali a nečakali: 
Áno, Helada von Lecstein, Ladydi, Didi, Didlina je krásna fenka a aj takéto, štatistikou vyhodnotené ocenenie, nás teší...vieme, aký potenciál má a určite sa pokúsime ju v chove štandardného pražského krysaříka v SR použiť...
September...
Sme prežili v očakávaní radostných udalostí, ktoré sú už bližšie popísané v podstránke Vrhy...ale o inom som v septembri chcela.
O genetike, nedá mi to...len malý postreh k vrhu ,,I" našej chovateľskej stanice. Pri odchode do nových rodín boli pes aj sučka zhruba rovnako veľkí, s minimálnym váhovým rozdielom. V niečo vyše roku veku má Imhotep okolo 3 kg, Izis 1,7 kg....stále viac som po tých rokoch pri chove psov presvedčená, že ,,doma nik nie je prorokom" ... 
Foto majitelia.
Júl a august...
...prázdniny??? 
horkýže prázdniny! Stalo sa to, čo sa dalo očakávať, ale, človek si do poslednej chvíle myslí, že až také zlé to vari nebude... Naša ovčiačka Sany prestala žrať. Trvalo to týždeň. Najprv som si myslela, že je to krmivom, pretože ponúknuté konzervy miesto granúl, inak granúl v holistickej kvalite, prijímala naďalej s chuťou...keď ale miska ostala nedotknutá aj s ponúknutou konzervou, zavelila moja maličkosť: ,, Ide sa do Brna! " Išlo sa, lebo od doby, keď neviera v môj odhad akútnosti stavu psa prispela k fatálnemu koncu našej Frídy Spero meliora, sa moje hodnotenie klinického stavu psov začalo v rodine brať naozaj vážne...asi ma predsa len v tej škole čosi naučili a nie je to len o poplachovom referentovi menom Ľubica...záver...pyometra...terapia...okamžitá kastrácia a ,,pokoj navždy" ...alebo lieky na uvolnenie krčka maternice a vypudenie obsahu...tak hádajte, čo sme si vybrali? Terapia bola úspešná. Sany bude ,,dobrá " , možno ... možno len do ďalšej ruje, ale za pokus to stálo...to je naša filozofia...
Jún u nás...
...bol mesiacom osláv! Náš Faun z Vyšehradského podhradí, Tony, dovŕšil 14. rok svojho života! Napriek tomu, že má už zubov pomenej, stále mu chutí, napriek tomu, že zle počuje, sú slová, ktoré v ňom ešte stále vyvolávajú, aj napriek veku, túžby mladíka, aj napriek artróze sa ešte rád prebehne po lúke.
A tá ďalšia oslava? Tá súvisela s úspešnou účasťou nášho psa Maxíka, Haniball Max von Lecstein, na výstave v Nitre, kde získal hodnotenie V1, CAC, BOS a tým sa zaradil medzi chovné jedince v našej chovateľskej stanici. Hoci bola jeho cesta životom kľukatá, som šťastná, že sa vrátil domov, aby ako typický pražský krysařík s výškou 22 cm, váhou 2 kg pomohol k udržaniu typických štandardných zvierat v našom chove.
Máj u nás...
...sme hneď 1. začali účasťou na Klubovej výstave KCHMPP v Ráztočne. Pre účasť na nej sme vybrali našu mladučkú fenku Charlotte von Lecstein, ktorej práve tento počin chýbal k uchovneniu. Charlotte, inak Cyrilka, je pohodová fenka, ktorá miluje dotyky a hladenie, takže nejaký postoj na stole pred rozhodcom jej nerobí problémy. Nastúpila v otvorenej triede a svoje ťaženie doviedla s krásnym posudkom do víťazného konca s hodnotením V1 , CAC, KV a napokon aj BOB. Ostalo už len dať chovnosť oficiálne potvrdiť do preukazu pôvodu.
Apríl u nás...
...bol plný obáv. Moja Barborka po kastrácii, ktorá sa ukázala ako nevyhnutná s ohľadom na rozvíjajúcu sa pyometru, mala veľmi, veľmi zlé výsledky biochémie krvi, ako to už pri chronickom renálnom zlyhaní a ďalšej záťaži ochorením maternice, býva. Našťastie som dostala pár dobrých rád a tip na podporný preparát, ktorý pomohol udržať mačku s podobným problémom v dobrom stave 6 rokov. Okrem neho začala Barborka dostávať ešte jeden preparát, včeliu materskú kašičku, ten zázrak prírody, ktorý z obyčajnej včely urobí včeliu matku, plodiacu matku...vždy som bola náchylná používať alternatívne metódy liečenia...ale účinok tohto preparátu ma prekvapil tak, ako žiaden iný v živote. Barborke po mesiaci užívania klesli obličkové parametre na polovicu pôvodnej úrovne, síce nie do normy, ale zlepšenie je až neuveriteľné a naviac...keby som nevedela, že podstúpila kastráciu, myslela by som si, že sa hára...lebo náš Ewan a aj staručký Tony / Faun z Vyšehradského podhradí/ sa idú pominúť, keď ju cítia blízko seba...dúfam, že už bude len lepšie...
Február a marec...prečo?...
... prečo som spojila tieto mesiace? Mohla som jednoducho napísať, ,,nechytačka, nestíhačka,, lebo dane,daňové priznania, veľa povinností...nie! Síce boli aj dane, daňové priznania, aj ,, nechytačka, nestíhačka,, ...ale...v týchto dvoch mesiacoch sa v našej chovateľskej stanici ďalšie štyri zvieratá prehupli do kategórie veteránov. Ony sú síce plné života a 8 rokov by im nik nepovedal, stále so šteňacou mysľou a nadšením pre hru, stále zdravé / vďaka za to psiemu Anjelovi strážnemu / a rovnako pojašené, akoby mali rok...Aurora von Lecstein, Beatrix von Lecstein, Bianca von Lecstein, Bonnie von Lecstein...dnes, po všetkých tých rokoch chovu a starostlivosti o psy, musím len konštatovať...neznalá som si v tom osudnom roku 2008, vtedy odišla na večnosť moja mama, nechala doma celé svoje dva prvé vrhy, A aj B...dnes mám 14 zvierat...z toho 6 seniorov a nezameniteľnú Donnu von Lecstein, fenku, ktorá si myslí, že je minimálne doberman, bez pudu sebazáchovy, miláčika! ... Keď opomeniem pár excesov za tie roky, kiež by nám to v tomto stave vydržalo čo najdlhšie. Ale, dnes už viem, že nechať doma celé vrhy je prinajmenšom neprezieravé, ak nechcem rovno napísať, že hlúpe, možno aj bolestné. Oni, aj zvieratá a potom zvlášť psy, starnú 
ich život je rýchlejší a kratší, ako ten náš, ľudský...neviem, či som na tento stav a realitu dosť dobre pripravená...zatiaľ sú vporiadku...ale chybami sa človek učí...tak dúfam, že si tú dávku zdravia moji noví seniori zachovajú a starnutie spolu zvládneme bez problémov ...už len vyšlapať tých štyroch Veteránšampiónov
Január u nás...
...moje psie ja, moja milovaná Barborka je v ohrození života...zlyhávajúce obličky, naviac pyometra...operácia...buď , alebo....je doma...je milovaná a vie to...preto sa rozhodla, že tu ešte s nami ostane...hoci testy obličkových parametrov vravia, že už by tu byť nemala...tu sa bez boja nevzdávame...nikdy!
Niečo na začiatok roka...
Viam qui nescit qua deveniat ad mare, eum oportet amnem quaerere comitem sibi
PF 2016
Život si niekedy s nami zahráva...niekedy hrá krutú hru... ale, je to len hra a každá hra raz skončí...
PF 2016